Z histórie katedry
Za vyše polstoročnej histórie prešla katedra rusistiky mnohými zlomovými etapami, počnúc obdobím postupného konštituovania sa nového pracoviska so všetkými počiatočnými ťažkosťami priestorového i personálneho charakteru a v neposlednom rade i odbornej profilácie cez obdobie výrazného rozkvetu v 70. a 80. rokoch, keď nitrianske pracovisko dobylo – metaforicky povedané – rusistický Olymp a získalo oprávnený rešpekt nielen v odborných kruhoch slovenskej rusistickej society, ale i na medzinárodných fórach až po obdobie stagnácie či dokonca pomyselného pádu spôsobeného politickými zmenami po r. 1989. Bolo to obdobie, keď racionálno bolo potlačené a národom i spoločnosťou lomcovali vášne, ktoré rozvoju rusistických pracovísk rozhodne neboli naklonené. Toto obdobie by sa skôr dalo označiť za boj o existenciu katedry, boj za záchranu nadideologického odkazu, ktorý sa reflektuje v ruskom jazyku ako nositeľovi nespochybniteľného (klasického i súčasného) literárneho i kultúrneho bohatstva. Napriek tejto zložitej etape sa katedre rusistiky podarilo nielen prežiť, ale predovšetkým revalorizovať ruský jazyk a literatúru tak, že dnes predstavuje konsolidované vedecko-pedagogické pracovisko a popri tradičných študijných programoch z čias „rozkvetu“ ponúka i nové interdisciplinárne orientované študijné programy, ktoré zodpovedajú aktuálnym požiadavkám doby. Pozrime sa teraz podrobnejšie a v chronologickom prehľade na genézu katedry rusistiky i pracovníkov, ktorí na nej dlhé roky pôsobili a mnohí z nich i dodnes pôsobia.
Katedra rusistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vznikla v roku 1959, spočiatku ako sekcia ruského jazyka pri Katedre slovenského jazyka a literatúry vtedajšieho Pedagogického inštitútu. Jej zakladajúcimi členkami boli O. Engelová a M. Veselá. V rokoch 1959 – 1961 sa ruština vyučovala iba ako fakultatívny jazyk, v akademickom roku 1961/1962 sa začala špecializovaná rusistická výučba v kombinácii s ďalším predmetom. Výučba sa realizovala na slovenskom a maďarskom oddelení. V období rokov 1961 – 1970 pôsobili na katedre: M. Antoš, Ľ. Benediková, Š. Ducár, M. Horkovič, Š. Horváth, O. Kalász, J, Krylovský, K. Ľutenková, E. Ondrejčeková, J. Orvošová, R. Teller, E. Tellerová a ďalší. V roku 1966 sa z iniciatívy vedúcej katedry Ľ. Benedikovej vytvorilo pri katedre oddelenie západnej filológie (anglického a nemeckého jazyka), ktoré viedla M. Malíková. Katedra sa vzhľadom na túto transformáciu premenovala na katedru ruskej a západnej filológie. Výučbu zabezpečovali: Š. Baštín, I. Dénes, J. Holčík, A. Keleová, PhDr. Ľ. Gálisová (Trošoková), V. Kovács, Š. Pongó, E. Preložníková, L. Ruman, R. Trošok, D. Užák, P. Zajac, neskôr R. Žilová, V. Chebenová a ďalší. V 70. a 80. rokoch sa katedra etablovala ako významné centrum rusistiky na Slovensku. Takmer dvadsať rokov organizačne i odborne garantovala medzinárodné metodické rusistické podujatia pod záštitou Medzinárodnej asociácie učiteľov ruského jazyka a literatúry (MAPRJAL) a Asociácie rusistov na Slovensku (ARS), ktoré sa konali od roku 1971 pravidelne každé štyri roky. V týchto intenciách sa vedecko-odborná aktivita katedry orientovala pragmaticky najmä na didaktiku ruského jazyka, keďže katedra pripravovala učiteľov ruského jazyka a literatúry pre základné a stredné školy. Aj vedeckovýskumná činnosť a profilácia katedry sa zameriavala prevažne na teóriu vyučovania ruského jazyka. Lingvistický a literárnovedný výskum sa realizoval v parciálnych výstupoch členov katedry. V 80. a 90. rokoch sa zároveň výrazne posilnilo personálne obsadenie katedry. Pribudli noví mladí, ambiciózni pracovníci s minimálnymi pedagogickými skúsenosťami, ale s veľkým pracovným zápalom a nezanedbateľným vedeckým potenciálom, ale aj skúsení, renomovaní odborníci. Spomeňme aspoň významného literárneho vedca Andreja Červeňáka, ktorého mimoriadny vklad do slovenskej rusistiky ocenil v roku 2000 prezident Ruskej federácie Radom Alexandra Sergejeviča Puškina „za veľký osobný prínos pre rozvoj rusko-slovenských vzťahov“ a v roku 2002 prezident Slovenskej republiky Radom Ľudovíta Štúra II. triedy „za rozvoj esteticko-antropologickej koncepcie literatúry“.
Mladosť a skúsenosť však nikdy nestáli proti sebe. Naopak. Odborné skúsenosti starších pracovníkov katedry boli pre mladú generáciu vedcov výrazným stimulatívnym a inšpiratívnym podnetom a entuziazmus začínajúcich vedeckých pracovníkov zase vniesol nové pohľady do už etablovaných výskumných stratégií. Toto komplementárne prepojenie vytvorilo z členov katedry pracovný tím, ktorý sa síce odborne rôznorodo profiloval, ale ako celok znamenal významný prínos do rozvoja katedry i do rusistiky v národnom i nadnárodnom kontexte. I keď už mnohí z vtedajších pracovníkov katedry z rôznych objektívnych i subjektívnych príčin, ale i zásahom ruky osudu, už na nej v súčasnosti nepôsobia, uvádzame ich mená s neskôr dosiahnutými akademickými titulmi: prof. PhDr. Michal Antoš, CSc.; prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc.; prof. PhDr. Jana Branická (Sokolová), CSc.; prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc., doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; Gabriela Drábeková, doc. PhDr. Oľga Engelová, CSc.; prof. PaedDr. Zdenka Gadušová, CSc., Cyril Gomba, Vladimír Gricenko, CSc., doc. PhDr. Michal Horkovič, CSc.; PhDr. Štefan Horváth, CSc.; doc. PhDr. Vasil Jabur, CSc., Darina Kacková, CSc., Ondrej Kalász, Jozef Krylovský, Kira Ľutenková, PhDr., Tibor Máčay, prof. PhDr. Eva Malá, CSc., prof. PhDr. Daniela Müglová, CSc., PhDr. Zdenka Nováková, CSc., prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc.; PhDr. Zuzana Ondrejová, CSc.; prof. PhDr. Mária Opělová (Károlyová), CSc.; Judita Orvošová , doc. PhDr. Eva Páleníková, CSc.; PhDr. Juraj Prokipčák; doc. PhDr. Vasili Riabov, CSc., doc. PhDr. Michal Rohaľ, DrSc., doc. PhDr. Edita Rohaľová (Hlušková), CSc.; prof. PhDr. Michal Soták, DrSc.; Pavol Szabó, doc. PhDr. Mária Veselá, CSc.; prof. PaedDr. Elena Zelenická, PhD., Ladislav Zentál.
Od založenia pracoviska doteraz sa vo funkcii vedúcich katedry vystriedali títo kolegovia: PhDr. Štefan Horváth, CSc. (1961 – 1965), prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc. (1966 – 1972), prof. PhDr. Michal Soták, DrSc. (1973 – 1981), doc. PhDr. Mária Veselá, CSc. (1981 – 1983), doc. PhDr. Michal Rohaľ, DrSc. (1983 – 1984), doc. PhDr. Eva Páleníková, CSc. (1984 – 1989), prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (1989 – 1993), prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc. (1993 – 2005), prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc. (2005 – 2017) a prof. Natália Muránska, PhD., ktorá vedie katedru od 1. júla 2017.
Po roku 1989 sa z katedry odčlenilo oddelenie západnej filológie, z ktorého sa etablovali dve katedry: dnešná Katedra anglistiky a Katedra germanistiky FF UKF v Nitre. To spôsobilo aj istú migráciu v radoch pracovníkov katedry. Niektorí jej interní zamestnanci prešli na novovzniknuté katedry gestorujúce západné jazyky. Postupne sa však rozširovali aj rady katedry rusistiky. Veľkým prínosom bol príchod interných zamestnancov, ktorí boli zároveň nositeľmi ruského jazyka, resp. iných slovanských jazykov z republík bývalého ZSSR. Tým sa otvorili aj možnosti rozšíriť jazykovú ponuku a integrovať ostatné slovanské jazyky do nových, interdisciplinárne zameraných študijných programov. Postupne od 90. rokov 20. storočia začala katedra okrem učiteľstva akademických predmetov aj s odbornou prípravou prekladateľov a tlmočníkov v študijnom odbore Ruský jazyk a kultúra (v bakalárskom i magisterskom štúdiu). Neskôr akreditovala aj ďalšie jednoodborové štúdiá. V rámci bakalárskeho štúdia, napr. v odbore Cudzie jazyky a kultúry – program Východoslovanské jazyky a kultúry, Ruský jazyk v interkultúrnej a obchodnej komunikácii, v rámci magisterského štúdia nadväzne jednoodborový študijný program Ruský jazyk v interkultúrnej a obchodnej komunikácii. Keďže katedra získala práva viesť doktorandské štúdium v odbore 2.1.28 slovanské jazyky a literatúry, niektorí z interných doktorandov, ktorí úspešne obhájili dizertačné práce, sa stali členmi katedry. Celkovo v období rokov 2000 – 2013 doktorandské štúdium absolvovalo 5 interných a 7 externých doktorandov. Neoceniteľným vkladom do zvýšenia atraktívnosti ponúkaných odborov bol príchod mnohých lektorov ruského a neskôr i bieloruského a ukrajinského jazyka z renomovaných zahraničných univerzít na nitrianske pracovisko.
K lektorom ruského jazyka, ktorí po r. 1990 pôsobili na katedre, patria: Ľudmila V. Bojko (1991 – 1995); prof. Larisa P. Golikovová, CSc. (1996 – 1998); Elena A. Pravda, CSc. (1998 – 2002); Svetlana Ordynskaya (2002 – 2004); Denis N. Iľjin, CSc. (2007 – 2009); doc. Natalija V. Semenova, DrSc. (2009 – 2010); Elena A. Zhukova (2010 – doteraz). K nim pribudla jedna lektorka bieloruského jazyka doc. Alena Kalechyts, CSc., (2011 – doteraz); dvaja lektori ukrajinského jazyka – Olha Brandys, CSc. (2009 – 2012) a doc. Olga Gerashchenko, CSc. (2012 – doteraz).
Životaschopnosť katedry, entuziazmus jej pracovníkov i ambícia udržať renomé nitrianskej rusistiky v slovenskom i nadnárodnom kontexte reflektuje okrem iného aj kvalifikačný rast. V rokoch 1990 – 2013 sa v odborovej komisii slavistika – slovanské jazyky, ktorú garantovali pracovníci katedry rusistiky, habilitovalo 5 jej členov a v študijnom odbore 2.1.28 slovanské jazyky a literatúry, sa inaugurovali traja pracovníci. Pod gesciou katedry rusistiky získali v uvedených odboroch vedecko-pedagogické hodnosti docent a profesor i mnohí iní pracovníci zo sesterských jazykových katedier FF UKF.
V rokoch 1990 – 2013 na katedre rusistiky pôsobili títo pedagogickí pracovníci: prof. PhDr. Michal Antoš, CSc. (1960 – 2001), prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc. (1965 – 2003), prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (1977 – 2012), doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD. (1972 – doteraz), doc. PhDr. Oľga Engelová, CSc. (1959 – 2006), PaedDr. Ján Gallo, PhD. (2006 – doteraz), doc. PhDr. Tatjana Grigorjanová, CSc. (2010 – 2011), doc. PhDr. Michal Horkovič, CSc. (1966 – 1997), doc. PhDr. Vasil Jabur, CSc. (1988 – 1993), PhDr. Milada Jankovičová, CSc. (2004 – 2009), doc. PhDr. Natália Korina (Kiseľová), CSc. (2006 – doteraz), doc. Natália Muránska, PhD. (1999 – doteraz), prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc. (1962 – 2006), Mgr. Vlastimil Pulčár, PhD. (2008 – doteraz), doc. PhDr. Vasilij Alexandrovič Riabov, CSc. (1976 – 2010), doc. PhDr. Michal Rohaľ, DrSc.(1981 – 1996), Alima Shtyrova, CSc. (2010 – doteraz), prof. PhDr. Jana Sokolová (Branická), CSc.(1977 – doteraz), doc. PhDr. Mária Veselá, CSc. (1959 – 1994), prof. PaedDr. Elena Zelenická, PhD. (1986 – 2006).
Nepedagogickí pracovníci: Šarlota Dékaňová, Jaroslava Kóňová, Georgia Kubíčková, Viera Mudrochová, Viera Radošovská, Jana Špacírová, Ladislav Tatar, Júlia Vnučková, Štefánia Žiaková.
Na krátkodobejších, niekoľkomesačných študijných pobytoch v rámci Národného štipendijného programu SAIA, resp. stážach pod gestorstvom Ministerstva školstva Slovenskej republiky, sme privítali viacero zahraničných hosťujúcich docentov. Spomeňme aspoň: Igora V. Korobuškina (RF); doc. Tamaru V. Kuprinu, PhD. (RF); Alimu N. Shtyrovu, CSc. (RF); prof. doc. Svetlanu M. Minasian, CSc. (Arménska republika); Mgr. Annu V. Golubevu (RF); doc. Jevgenija V. Jevpaka, CSc. (RF); doc. Elenu S. Rudykinu, CSc. (RF).
V tomto období Katedra rusistiky (už ako samostatné rusistické pracovisko) akcentuje lingvistické, literárnovedné a translatologické smerovanie výskumnej činnosti. V oblasti lingvistiky dominuje vedecký výskum a deskripcia rôznych jazykových javov so špeciálnym zameraním na opis funkčnej podstaty zvukovej sústavy v rovine segmentálnych i suprasegmentálnych javov, lexikálnu onomaziológiu a semaziológiu, lexikálnu komparatistiku a v neposlednom rade i na textovú lingvistiku. V ostatnom období nadobudol výskum výrazný interdisciplinárny rozmer bádania jazykových fenoménov na areálovom základe (areálová lingvistika), ale i v rovine kontrastívnych slavistických výskumov. Metodologickým východiskom výskumu v literárnovednej oblasti je esteticko-antropologická koncepcia literatúry, ktorá ju skúma z ontologických, gnozeologických, axiologických i recepčných aspektov. V centre pozornosti stoja aj otázky interpretácie umeleckého textu sui generis, recepcie ruskej klasickej i súčasnej literatúry na Slovensku. V translatologickom výskume sa primárne orientuje na lingvistické aspekty prekladu odborných i populárno-náučných textov, konkrétne na rusko-slovenskú lexikálno-sémantickú spájateľnosť, ale aj na teoretické otázky transferu, konkrétne na problematiku ekvivalencie, adekvátnosti a výrazových posunov na všetkých jazykových rovinách. Za prahom vedeckého výskumu nezostávajú ani metodické a didaktické aspekty výučby ruského jazyka v kontexte transformácie rusistického vzdelávania v učiteľských i translatologicky zameraných študijných odboroch. Sumárne by sme mohli orientáciu vedeckého výskumu na Katedre rusistiky rozdeliť na 5 parciálnych oblastí. S nimi korešponduje aj riešenie vedecko-výskumných projektov v rámci grantových agentúr (KEGA, VEGA), Európskeho sociálneho fondu (ESF), resp. iných programov. K prioritným oblastiam výskumu patria:
Aktuálne problémy súčasnej komparatívnej rusistiky a slavistiky
VEGA IX-8-8106-1 Konfrontačné výskumy slovanských a iných jazykov (1990 – 1992): prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc.; prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc.
KEGA 158 Lexika súčasného ruského jazyka (2001 – 2003): prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.
VEGA 1/9333/02 Slovník slovenskej filologickej rusistiky. 1. časť (2002 – 2005): prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc.; prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc.; prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.; prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc., doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. PhDr. Oľga Engelová, CSc.; doc. Natália Muránska, PhD.; doc. PhDr. Vasilij. A. Riabov, CSc.
Projekt-Nr. MO FA 428 900 9-2005 (Viedeň – Brno – Nitra) Austrian and Czech Slavonic Studies in Their Central European context: the Past and the Present (2004 – 2005): doc. Natália Muránska, PhD.
Esteticko-antropologický výskum ruskej literatúry
VEGA Problémy ruského jazyka, literatúry a kultúry na rozhraní 19. a 20. storočia (1990 – 1993): prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.; doc. PhDr. Oľga Engelová, CSc.
VEGA 1/5192/98 Biele miesta na mape slovensko-ruských literárnych relácií (1998 – 2000): prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.; prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc.; prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc.; doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. PhDr. Oľga Engelová, CSc.; doc. PhDr. Vasilij. A. Riabov, CSc.
VEGA 1/3739/07 Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia (2002 – 2007): prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.; doc. Natália Muránska, PhD.
VEGA 1/1414/04 Slovenský romantizmus v európskych a svetových súvislostiach (2004 – 2006): doc. PhDr. Natália Korina, CSc.
Odborné a pragmatické aspekty odborného prekladu
VEGA: 1/2258/05 Sondy do súčasného stavu prekladu na Slovensku so zameraním na sociokultúrne aspekty (2005 – 2007): doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.
Teoretická a edukačná transformácia rusistického vzdelávania na jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia
VEGA 1/1991314/92 Komunikatívnosť a prekladovosť vo vyučovaní cudzích jazykov (1992 – 1994): prof. PhDr. Ľudmila Benediková, CSc.; prof. PhDr. Erika Ondrejčeková, CSc.
KEGA 3/2281/04 Slovenská rusistika v kontexte Európskej únie. Nová koncepcia študijných programov pre I. a II. stupeň vysokoškolského vzdelávania (2004 – 2006): prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.; doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. Natália Muránska, PhD.; PaedDr. Ján Gallo, PhD.
KEGA 3/4013/06 Nová koncepcia literatúry a kultúry vo filologickom vzdelávaní na I. a II. stupni vysokoškolského štúdia (2006 – 2008): doc. Natália Muránska, PhD. prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc.; doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. PhDr. Oľga Engelová, CSc.; doc. PhDr. Vasilij. A. Riabov, CSc.; prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.
KEGA 3/5141/07 Teoretická a edukačná transformácia rusistického vzdelávania na I. a. II. stupni vysokoškolského štúdia (2007 – 2009): prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.; doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. Natália Muránska, PhD.; PaedDr. Ján Gallo, PhD.
KEGA 3/6483/08 Nová koncepcia univerzitného vzdelávania prekladateľov a tlmočníkov na Slovensku (preklad a tlmočenie v reláciách zjednotenej Európy a internacionalizačných procesov (2008 – 2010): doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. PhDr. Natália Korina, CSc.; doc. Natália Muránska, PhD.; PaedDr. J. Gallo, PhD.
ESF SOP ĽZ 2005/1-111, kód ITMS 112302220348 Slovenský učiteľ kompetentný pre Európu (2006 – 2008): prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.
ESF kód ITMS: 26110230041 Hodnotenie kvality výskumu na UKF v Nitre (2011 – 2014): prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.
KEGA 3/6399/08 Nové technológie vo výučbe fonetiky a fonológie na 1. a 2. stupni vysokoškolského vzdelávania: výučba formou praktickej analýzy hovorenej reči s využitím počítačových technológií (2008 – 2010): doc. PhDr. Natália Korina, CSc.
KEGA 018UKF-4/2012 Ruský jazyk v interkultúrnej a obchodnej komunikácii. Teoretické východiská a vypracovanie učebných textov na ťažiskové predmety nového študijného programu (2012 – 2014); prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.; doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD., PaedDr. Ján Gallo, PhD.; doc. Natália Muránska, PhD.
KEGA 3/7420/09 Základné východiská novej koncepcie študijného programu Východoslovanské jazyky a kultúry na I. a II. stupni vysokoškolského štúdia (2009 – 2011): PaedDr. Ján Gallo, PhD.; prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc.; doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD.; doc. Natália Muránska, PhD., doc. PhDr. Natália Korina, CSc.
KEGA 035PU-4/2012 Moderná učebnica Didaktika ruského jazyka ako cudzieho – predpoklad zefektívnenia prípravy budúcich učiteľov (2011 – 2013): PaedDr. Ján Gallo, PhD.
Za výrazný vklad do literárnovedného výskumu v katedrovom, celoslovenskom i medzinárodnom meradle pokladáme osobnosť prof. PhDr. A. Červeňáka, DrSc., ktorý vo svojich monografiách rozpracoval esteticko-antropologickú koncepciu literatúry ako metodologické východisko skúmania literatúry a umenia. Na jeho výskum nadväzujú vo svojich monografických prácach i čiastkových štúdiách doc. N. Muránska, PhD. a A. Shtyrova, CSc.
Katedra, verná svojej tradícii, pokračuje aj v aplikovanom didaktickom výskume, výsledky ktorého implementuje do tvorby série vysokoškolských učebných textov, resp. učebníc určených študentom rusistiky vo všetkých akreditovaných programoch v bakalárskom i magisterskom štúdiu. Celkovo katedra po roku 1990 vydala 3 celoštátne vysokoškolské učebnice a 10 vysokoškolských učebných textov. Katedra takto zabezpečila základné študijné materiály pre výučbu nosných lingvistických, literárnovedných a kulturologických disciplín nielen pre študentov rusistiky na FF UKF, ale s presahom na ostatné slovenské univerzity, pripravujúce rusistov, keďže učebnice i skriptá sú základnou študijnou literatúrou na mnohých z nich.
Katedra vyvíja aj celý rad vedeckých aktivít vo forme organizovania medzinárodných konferencií lingvistického, literárnovedného i translatologického zamerania. Mnohé z nich boli natoľko inšpiratívne, že založili tradíciu a realizujú sa v pravidelných časových intervaloch. Patria k nim napr. Nitrianske rusistické dni a Osobnosti – vedeckým garantom obidvoch podujatí je vedúca katedry rusistiky prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc. Pod jej gesciou sa v roku 2006 realizovala aj inšpiratívna medzinárodná konferencia Nové metodologické impulzy v lingvistike. Literárnovedne orientované konferencie s medzinárodnou účasťou sú zamerané buď monotematicky na niektorú z významných osobností ruskej literatúry, napr. Bulgakov a dnešok (2005); Lermontov v recepcii 21. storočia (2009); Dostojevského Don Quijote a donkichotizmus dneška; Tragédia dvoch storočí a tragédia dvoch ľudí F. M. Dostojevského a M. Bulgakova (2011), alebo na interpretáciu literatúry v intenciách esteticko-antropologickej koncepcie umenia. Konferencie venované tejto problematike sa realizovali v rokoch 2007 a 2009. Vedeckým garantom literárnovedných konferencií boli spravidla prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. a doc. Natália Muránska, PhD. Novým trendom vo vyučovaní ruského jazyka bola venovaná konferencia pod názvom Teoretická a edukačná transformácia rusistického vzdelávania (2009), ktorú gestorovala prof. PhDr. Jana Sokolová, CSc. Problematika translácie bola ústrednou témou konferencie Preklad a tlmočenie v kontexte zjednotenej Európy (2010), ktorej vedeckým garantom bola doc. PhDr. Eva Dekanová, PhD. K obľúbeným akciám pedagógov, ale aj študentov patria prednášky, resp. autorské čítania pozvaných osobností z Ruska, či už ide o literárnych vedcov, spisovateľov, alebo básnikov.
Záverom sumarizácie ciest Katedry rusistiky FF UKF v Nitre za ostatných 20 rokov by sme chceli uviesť, že pracovné úsilie i osobná angažovanosť jej členov priniesli svoje ovocie – katedra si nielen obhájila svoju významnú pozíciu v kontexte slovenských rusistických pracovísk, ale rozšírením ponuky študijných programov, kvalitným personálnym obsadením, zodpovedajúcim technickým vybavením a nadštandardným zabezpečením študijnou literatúrou zaznamenáva stúpajúci trend počtu záujemcov o štúdium ruštiny a tým v praxi revalorizuje jej postavenie medzi ostatnými cudzími jazykmi.
