UNIVERZITNÁ GRANTOVÁ AGENTÚRA

UGA

III/1/2021

2021 – 2022
Mgr. Miriama Bilčíková, PhD.

Lingvokulturologický výskum paremiologického fondu slovenského a ruského jazyka (predmetná sféra: práca)

Predkladaný projekt sa má zamerať na zhodnotenie významu práce ako spoločenskej hodnoty na základe paremiologického fondu (prísloví a porekadiel) v slovenskom a ruskom jazykovom prostredí. 

Teoretická časť práce má poukázať na spojitosť paremiológie s frazeológiou a na opodstatnenosť jej vyčlenenia z frazeológie s oporou na práce domácich (J. Mlacek, P. Ďurčo, D. Baláková, J. Skladaná, A. Jarošová a i.) i zahraničných, najmä ruských autorov (V. Vinogradov, N. Šanskij, A. Dobrovoľskij, V. Mokijenko, N. Semenenko a pod.). Osobitne sa chceme sústrediť na úlohu paremiológie vo formovaní hodnotovej orientácie jedinca, ktorá je úzko prepojená s povahou parémií ako súčasti ľudovej slovesnosti.

Zo základných hodnôt spoločnosti sme si vybrali prácu a dali sme si za cieľ vykresliť jej obraz v slovenskej a ruskej paremiológii, čomu bude venovaná praktická časť. Metódou slovníkovej excerpcie získame súbor paremiologických jednotiek, ktoré sa týkajú práce. Následne ich združíme do tematických skupín a budeme sledovať pomocou komparatívnej metódy spoločné a odlišné znaky a kultúrno-historické faktory, s ktorými je spojený obraz práce v ruskom a slovenskom prostredí.

V praktickej časti práce sa teda na príkladoch zo slovenského a ruského fondu priblíži obraz práce v povedomí oboch spomínaných lingvokultúr s prihliadnutím na archaickosť viacerých parémií a nutnosť zohľadnenia možných hodnotových posunov. Na tento účel vyexcerpované parémie bude potrebné overiť podľa kontextov v národných korpusoch.

UGA

III/2/2019

2019 – 2020
Mgr. Miriama Bilčíková, PhD.

Asociačný potenciál lexikálnych jednotiek precedentného charakteru (slovensko-ruská komparácia)

Hlavným cieľom nášho projektu je zistiť asociačný potenciál lexikálnych jednotiek precedentného charakteru, ktoré asociujú literárne a umelecké diela svetového a národného významu, vrátane audiovizuálnej produkcie, t.j. sledovať tzv. citátové asociácie. Aby sa tento cieľ naplnil, je nevyhnutné si vytýčiť rad čiastkových cieľov tak v oblasti teoreticko-metodologických východísk, ako aj v oblasti praktického výskumu, a nastoliť pracovnú hypotézu, ktorá sa voľným asociačným experimentom buď potvrdí, alebo vyvráti.

Hypotéza je integrálnou súčasťou experimentu. Hypotéza uskutočňovaného psycholingvistického výskumu vychádza z predpokladu, že lexikálne jednotky majú podstatne vyšší asociačný potenciál, keď sú komponentmi precedentných jednotiek (tak viacslovných, ako aj jednoslovných, t. j. keď sú vlastne jednoslovnými precedentnými jednotkami) alebo majú trvalé asociačné väzby na precedentné jednotky (napr. meno hlavnej postavy evokuje názov diela a/alebo meno autora). Verifikovať tento predpoklad budeme na tzv. citátových asociáciách odkazujúcich na literárne a umelecké diela, ktoré sú precedentnými jednotkami.

Odhaliť asociačné väzby často pomáhajú väzby gramatické, pretože sa v ľudskom povedomí uschovávajú stereotypné štruktúry (kolokácie, vetné konštrukcie atď.). Našim výskumom chceme taktiež preveriť, či sa táto súvislosť prejaví aj štatisticky (výskyt precedentných jednotiek v asociáciách). Zároveň predpokladáme, že všetky citátové asociácie budú nositeľmi kultúrnych konotácií.

UGA

2019

Mgr. Žaneta Zsarnóczaiová

Asociačný experiment vo výskume biblizmov

Výskum biblizmov sa v humanitných vedách rozvíja v rôznych oblastiach, napr. vo frazeológii, (lingvo)kulturológii, sociolingvistike, výskume rečovej činnosti a komunikácie atď. (porov. Mlacek – Baláková – Kováčová), čo svedčí o ich širokom interdisciplinárnom charaktere. Podľa všetkých nám dostupných informácií však z  psycholingvistického hľadiska na Slovensku ešte skúmané neboli.

Predmetom nášho projektu bude psycholingvistický výskum biblizmov v jazykovom povedomí nositeľov slovenského a ukrajinského jazyka. Centrálnym pojmom nášho výskumu pri tom budú slovné asociácie. Svoj výskum plánujeme realizovať prostredníctvom tzv. asociačného experimentu, ktorý je v súčasnosti považovaný za jeden z najúspešnejších psycholingvistických výskumných nástrojov. Experimentu bude nevyhnutne predchádzať zostavenie vlastného asociačného dotazníka, ktorý bude sledovať vopred vytýčené ciele výskumu.

UGA

2019

Mgr. Mária Bačová

Slovanská botanická terminológia: komparatívny a etnolingvistický aspekt

Hlavným cieľom projektu je vypracovanie teoretickej bázy pre ďalší výskum, ktorému bude predchádzať štúdium, kritické prehodnotenie existujúcich teoretických východísk a ich následné vyhodnotenie. Tento zámer si vyžaduje splnenie čiastkových cieľov, ktorými sú: teoretická základňa; excerpcia, zostavenie a systematizácia nomenklatúrnych názvov; analyzovanie bázových princípov v rámci tvorenia botanických termínov a najmä preštudovanie odborných zdrojov. Prostredníctvom výskumu botanickej nomenklatúry možno dospieť ku komparácií pomenovaní rastlín a k celkovému pohľadu na procesy nominácie v botanickej nomenklatúre jednotlivých jazykov. Vedecké novátorstvo je založené na analýze názvov rastlín v etnolingvistickom aspekte, ktorému nebola doposiaľ venovaná pozornosť zo strany lingvistov. Závery budú napomáhať uchopeniu spoločných zákonov pomenovania a zároveň budú poukazovať na jednotlivé špecifiká a kulturologické osobitostí, ktoré sa prejavujú v procese pomenovania rastlín.

Aktuálnosť výskumu je podmienená skutočnosťou, že doteraz nebola porovnávaná botanická nomenklatúra slovanských národov. Analyzovaný materiál môže tvoriť základňu pre zostavenie prekladového slovníka botanickej nomenklatúry, viacjazyčného zoznamu liečivých rastlín v niekoľkých slovanských jazykoch, čo zjednoduší komunikáciu medzi odborníkmi a pri podnikaní.

UGA

III/23/2018

2018
Mgr. Lucia Vieriková, PhD.

Príprava a zostavenie cvičebnice konzekutívneho tlmočenia
Vedecký projekt bude zameraný na zostavenie funkčnej cvičebnice konzekutívneho tlmočenia pozostávajúcej z textov a špecifických cvičení primárne určenej pre študentov magisterského štúdia ruského jazyka v odbore translatológia, resp. ruského jazyka v obchodnej a interkultúrnej komunikácii. S ohľadom na praktickú stránku a prínos pre rozvoj tlmočníckej kompetencie študentov bude cvičebnica obsahovať aj CD prílohu, v ktorej sa budú nachádzať všetky texty v audio verzii.

UGA

III/25/2018
2018
Mgr. Žaneta Zsarnóczaiová
Biblizmy v slovných asociáciách
Hlavným cieľom projektu je vypracovanie teoretickej a metodologickej bázy pre ďalší výskum, ktorému bude predchádzať štúdium a kritické prehodnotenie existujúcich teoretických východísk. Výsledkom bude vypracovanie vlastnej výskumnej metodiky. Výskum biblizmov sa v humanitných vedách rozvíja v rôznych oblastiach, napr. vo frazeológii, sociolingvistike, výskume rečovej činnosti a komunikácie atď. (porov. Mlacek – Baláková – Kováčová), čo svedčí o ich širokom interdisciplinárnom charaktere. Z psycholingvistického hľadiska však na Slovensku ešte skúmané neboli. Aktuálnosť výskumu biblizmov je daná ich kultúrnym a axiologickým významom, ktorý by sa mal premietať do takých procesov, akým je napr. asociovanie. Prínosom nášho výskumu bude teda práve nový, psycholingvistický prístup k skúmaniu biblizmov. Keďže na prvú etapu nášho výskumu neskôr nadviaže asociačný experiment, ktorý je v súčasnosti považovaný za jeden z najúspešnejších psycholingvistických výskumných nástrojov, budeme sa čiastočne venovať aj štúdiu jeho teoretických východísk.

UGA

I-16-211-02

2017
Mgr. Miriam Juricová

Uplatnenie voľného asociačného experimentu v praxi (v slovenskom jazykovom prostredí)
Hlavným cieľom projektu bude uskutočnenie vlastného voľného asociačného experimentu formou dotazníkov s ich následným spracovaním a vyhodnotením. To si bude vyžadovať splnenie čiastkových cieľov a to najmä preštudovanie a osvojenie si metodiky voľného asociačného experimentu z odborných zdrojov. Táto metodika sa začala uplatňovať koncom 19. storočia a svoj pôvod má v psychológii. Neskôr sa začal asociačný experiment s obľubou uplatňovať aj v psycholingvistike, pretože má význam nielen pre psychologickú prax, ale svoje miesto našiel aj v psycholingvistike na úplne iné ciele. Výsledky asociačného experimentu pomáhajú pochopiť tak zložitý jav, akým je význam slova, pretože asociácie predstavujú vzťah daného slova k ďalším slovám v jazyku. Pochopenie vzájomnej interakcie medzi slovami je dôležité pre všetkých, pre ktorých je slovo profesionálnym nástrojom (spisovatelia, redaktori, lektori, rečníci a i.) Ďalším krokom bude príprava a vypracovanie dotazníka, ktorý bude pozostávať zo slov-stimulov. Ako východisko nám poslúži všeobecne uznávaný a vedcami prijatý zoznam pozostávajúci zo 100 slov od G. H. Kent(ovej) a A. J. Rosanoffa. Tento zoznam doplníme o naše vlastné slová-stimuly, ktoré by mohli vyvolať očakávané reakcie. Následne sa tieto dotazníky dostanú do rúk študentom stredných a vysokých škôl s vekovým rozmedzím od 18 do 28 rokov. Rozsah asociačného experimentu je veľmi široký, teda sa nedá spracovať v rámci jedného výskumu. V našej práci sa sústredíme na podnety, ktoré môžu asociovať literárne diela (svetové i domáce). Práve preto môžeme overiť, či téza o literatúrocentrickosti ruštiny platí aj v súčasnosti a či sa tento jav prejavuje aj v slovenskom jazykovom prostredí (ak áno, tak do akej miery).

UGA

I-17-218-02
2017
Mgr. Ivana Kocáková
Ivan Alexejevič Bunin. Reflexia a percepcia tvorby v slovenskom kultúrnom priestore.
Hlavným cieľom projektu bude uskutočnenie vlastného voľného asociačného experimentu formou dotazníkov s ich následným spracovaním a vyhodnotením. To si bude vyžadovať splnenie čiastkových cieľov a to najmä preštudovanie a osvojenie si metodiky voľného asociačného experimentu z odborných zdrojov. Táto metodika sa začala uplatňovať koncom 19. storočia a svoj pôvod má v psychológii. Neskôr sa začal asociačný experiment s obľubou uplatňovať aj v psycholingvistike, pretože má význam nielen pre psychologickú prax, ale svoje miesto našiel aj v psycholingvistike na úplne iné ciele. Výsledky asociačného experimentu pomáhajú pochopiť tak zložitý jav, akým je význam slova, pretože asociácie predstavujú vzťah daného slova k ďalším slovám v jazyku. Pochopenie vzájomnej interakcie medzi slovami je dôležité pre všetkých, pre ktorých je slovo profesionálnym nástrojom (spisovatelia, redaktori, lektori, rečníci a i.) Ďalším krokom bude príprava a vypracovanie dotazníka, ktorý bude pozostávať zo slov-stimulov. Ako východisko nám poslúži všeobecne uznávaný a vedcami prijatý zoznam pozostávajúci zo 100 slov od G. H. Kent(ovej) a A. J. Rosanoffa. Tento zoznam doplníme o naše vlastné slová-stimuly, ktoré by mohli vyvolať očakávané reakcie. Následne sa tieto dotazníky dostanú do rúk študentom stredných a vysokých škôl s vekovým rozmedzím od 18 do 28 rokov. Rozsah asociačného experimentu je veľmi široký, teda sa nedá spracovať v rámci jedného výskumu. V našej práci sa sústredíme na podnety, ktoré môžu asociovať literárne diela (svetové i domáce). Práve preto môžeme overiť, či téza o literatúrocentrickosti ruštiny platí aj v súčasnosti a či sa tento jav prejavuje aj v slovenskom jazykovom prostredí (ak áno, tak do akej miery).

UGA

I-16-211-02

2016
Mgr. Miriama Juricová

Výskum fenoménu precedentnosti v jazyku

UGA

I-15-208-02

2016
Mgr. Olga Iermachkova

Komparatívny pohľad na jazykovú hru v reklame